Školské aktivity staré

 

 

Milí štvrtáci

Práve prežívate chvíľu vo svojom živote, ktorú si už určite každý z Vás veľakrát predstavoval. Ukončenie štvrtého ročníka, prechod z dediny do mesta, viac voľnosti, viac času . Ako každé dieťa sa teší stať sa veľkým, ako každé mláďa opúšťa svojich rodičov, tak aj vy túžite byť veľkými, dospelými. Nastal Váš čas a vy opúšťate našu malú školu ako vtáčky odlietajúce z hniezda, vymaníte sa spod ochranných krídel školy a vrhnete sa s veľkými očami do mestského života. Viete, že za tabuľkou Prečín je väčšie mesto, väčší  svet a vy ešte stále malí žiaci, plní očakávaní a snov mu pobežíte v ústrety.

   Život človeka sa skladá z jednotlivých úsekov, období. A dnes ste sa ocitli na úseku jedného z nich. Keď ste pred štyrmi rokmi k nám zavítali, vystrašení, ešte s detským pohľadom v očiach, začínalo u Vás nové obdobie a hľa už je za Vami. Tento úsek života je  síce veľmi krátky, no ale aj veľmi dôležitý. Veď ste sem prišli ako dievčatká a chlapci ktorým doma ráno zobrali bábiky a autíčka, zavesili na plecia veľké tašky a s plačom priviedli do školy. Dnes stoja predo mnou skoro mladé dámy a mládenci. Je to obdobie života, kedy sa neposlušné a tvrdohlavé dieťa mení na dieťa rozumné, s vlastným názorom a vlastným rozumom, hoci to dospelí neradi počúvajú. Verím tomu, že aj vo Vašom prípade to je tak. Dúfam že si do ďalších životných období donesiete z tohto času veľa spomienok. Čas má veľmi dobrú schopnosť postupne z pamäti vymazať to, čo bolo pre človeka nepríjemné a zážitky radostné s nami ostávajú tak dlho, kým ich my v sebe živíme spomínaním. 

   A tak dúfam, že ak sa sem po nejakom čase vrátite, pohľad na budovu školy vo Vás vyvolá pocit milý a prebudia sa spomienky na pekné detstvo. Keď sa budete stretávať ako bývalí spolužiaci,  budú Vaše rozhovory plné spomínania na veselé okamihy sprevádzané smiechom.

   To by nebol môj príhovor, keby som v ňom nepoužila životný príbeh plný motivácie. Nemôžem to urobiť, aj keď ste boli jediná trieda na škole, v ktorej som za celé štyri roky neučila ani jeden predmet. Jednoducho vo Vašej triede bolo toľko úžasných a neprehliadnuteľných osobností, že si to zaslúžite.

V dobách, kedy morské pláne brázdili len lode poháňané plachtami, vydal sa mladý námorník na oceán na svoju prvú plavbu. V Severnom Atlantiku sa loď dostala do silnej búrky. Nováčik dostal rozkaz vyliezť na stožiar a zhrnúť plachty. Keď však stúpal hore, urobil veľkú chybu a pozrel sa dolu na palubu. Pri pohľade na malú lodičku zmietajúcu sa v spenených vlnách sa mu zatočila hlava, začal strácať rovnováhu a nevedel sa udržať hore. V tú chvíľu na neho starý námorník zakričal:“ Dívaj sa hore chlapče! Pozri sa hore!“ Mladý námorník zdvihol zrak hore a opäť sa mu podarilo nabrať stratenú rovnováhu.

Keď sa Vám aj v živote bude zdať, že sa situácia vyvíja zle, zistite si najskôr, či sa náhodou len nepozeráte zlým smerom. Pri pohľade na slnko nevidno žiadne tiene. Keď sa budete pozerať dozadu na svoje neúspechy a prešľapy, zaplníte svoj život zbytočnými čiernymi myšlienkami a zlom. Dívajte sa dopredu a postavíte si úžasný život. &ak nebudete mať dobrý výhľad, skúste sa pozrieť hore- tam uvidíte vždycky dobre.

Prajem Vám, aby ste všetko, čo ste sa u nás na škole naučili (a tým nemyslím len vedomosti) na Vašich životných cestách využili. My pedagógovia budeme neskutočne hrdí na Vaše úspechy a dúfame, že vždy si budete môcť povedať: „Áno, Prečínska škola mi niečo dala, pripravila ma dobre.“

    Teraz pre Vás nastáva nová etapa, tiež krásna. Pribudne Vám viac slobody. No samozrejme so slobodou ruka v ruke zodpovednosť aj nové starosti. Je len na Vás, akou cestou sa uberiete, je len na Vás aký bude Váš ďalší život. A my Vám želáme, drahí naši štvrtáci, všetko dobré, veľa nových pekných zážitkov aj veľa síl, pretože Vaša ozajstná školská cesta sa ešte len začína.

Prajem Vám na Vašej plavbe životom dobrý vietor do plachiet a pri búrkach sa vždy pozerajte hore!

Mgr. Tesková Jarmila

              Príhovor štvrtákovČlovek je tvor spoločenský, hovorí na jednej zo svojich kaziet ľudový rozprávač Ander z Košíc. A určite mi dáte za pravdu ak poviem, že kde je spoločnosť - teda ľudia, tam je množstvo názorov, právd a poloprávd.

A čo chcem týmto všetkým povedať? Žiadna cesta k cieľu nie je bez prekážok. A celkom sa tomu aj teším, Vy nie? Veď aké by to bolo keby sme ráno vstali , nemuseli sa umyť, najesť, obliecť a prísť do školy. Nemuseli by sme strácať toľko hodín v škole, a keď to už takto vezmem - vlastne by sme nemuseli nikam chodiť, sedeli by sme len doma a ...

Nie! To by bola strašná nuda. Myslím si, že pán Boh to zariadil úplne geniálne, keď nám nič nedal len tak viete „pečené holuby z neba“ sa tomu vraví. Mám rada  život a teším sa, že tu môžem byť medzi Vami, teším sa, že ma doma čakajú, že ma spolužiaci majú radi a ja ich . Teší ma, keď môžem pomôcť.

Spolužiaci moji , to, čo chceme  dosiahnuť, v živote, v škole už na 2. stupni ,  musíme si stanoviť cieľ a vedzme, že aj keď cesta bude tŕnistá , príde krásny úspech a povieme si: „Ja som to dokázal, dokázala“. Preto nepozerajme na svet a na to, čo nás od septembra čaká cez zváračskú helmu, pozrime radšej na tú krajšiu časť. Neviďme fúrik s tehlami, radšej sa pozerajme na svoj budúci nový školský palác...

Žiadna cesta nie je bez prekážok, a kto si myslí, že niekomu sa darí a má len šťastie je na veľkom omyle. Za všetkým stojí kopec  driny. 
Majme radi prekážky, pretože aj tie  nás dokážu posunúť  ďalej.

Končíme 4. ročník. Tak dlho sme čakali na tento okamih a mysleli si , že to bude niečo nádherné. Konečne odídeme ! No, práve sme zistili, že sme smutní. Lúčime sa so školou, ktorá nám 4 roky  akoby bola druhým domovom. Poslednýkrát tu pred Vami stojíme ešte ako žiaci školy v Prečíne . Vám, milí učitelia, rodičia, starí rodičia,  sa chceme z úprimného srdiečka poďakovať . Nebolo   ľahké dať všetkým dobré základy , neustále podávať pomocnú ruku. My, len my  Vám  môžeme povedať, že vy ste to zvládli. Ste tu teraz s nami a boli ste tu s nami od prvej triedy. Ešte si pamätáme ako sme vkročili prvýkrát do tejto školy ohúrení  jej atmosférou , staršími deťmi  a chaosom . No  vy ste nás viedli ročníkmi a pomáhali ste nám získavať nové vedomosti. Od krivolakých čiarok až po roztrasené písmena abecedy. Po písmenách prišli nové slová a po nich vety, ktorými sa dnes snažíme vyjadriť našu veľkú vďaku za vašu námahu. Stáli ste nad nami, povzbudzovali nás, keď nám niečo nevychádzalo.


Prežili sme tu celé 4 roky a to predsa niečo znamená. Znamená to opustiť doterajší režim, našich spolužiakov, s ktorými sme prežili krásne chvíle, obľúbených učiteľov  a všetko to, čo patrí k školskému životu. No  minulosť prežitú v tejto škole nám nikto nevezme , ale budúcnosť nám nikto nedaruje,  musíme si ju vytvoriť vlastným úsilím, a preto sa musíme rozlúčiť. Pre každého z nás to bude ukončenie jedného krásneho obdobia.
Príde jeseň a my sa postavíme na začiatok s novými spolužiakmi a učiteľmi , s očakávaním a strachom ako to bolo v prvej triede.
S vďakou za všetko čo ste nás za tie 4 roky naučili, vyslovujeme slovo : ,, Ďakujeme ."

 

 žiaci 4. triedy   tr. uč. G.Bieliková